Vy, ktorí sa už tešíte, že pôjdete pomáhať do sveta, vy, ktorí ste sa odtiaľ vrátili, vy, milí študenti, jednoducho, milá naša cieľovka. Po piatich rokoch existencie vydania Hurá, idem na projekt!, vám dnes prinášame rozšírené vydanie obohatené o päť nových kapitol.

Ešte nám z tlačiarne poriadne nevyšla ani prvá verzia Hurá idem na projekt! a už sme si s kolegami autormi hovorili, že by ste sa možno potešili tej aj onej kapitole a že by sme ich radi napísali. Nadšenie mojich kolegov spojené s rýchlosťou, s akou sa rozchytalo prvých 250 výtlačkov, zavŕšené grantom SlovakAid v rámci projektov rozvojového vzdelávania spôsobili, že vám dnes prinášame knihu obohatenú o 80 strán,
desiatky poučení z našich chýb a rád, ako sa im vyhnúť. Kniha obsahuje desať kapitol. Dozviete sa v nich, aké sú naše požiadavky na dobrovoľníka, ktorá z motivácií ísť na projekt sa spája s najlepším výsledkom alebo čo si zbaliť a nechať doma. Dvojfarebný svet spolu s inými organizáciami získava granty na svoje projekty
prostredníctvom SlovakAID, v ďalšej kapitole sa dozviete o tomto mechanizme čosi viac. V inej časti knihy sa dočítate, ako je to počas projektu, aká je vaša náplň, ako budete na projekte bývať. Veľmi zaujímavá nová kapitola sa zaoberá témou sociálnych väzieb na projekte na profesionálnej aj partnerskej úrovni. Kedy ide o pravú lásku s miestnym obyvateľom a kedy nie? Často budete pôsobiť na projektoch v krajinách, ktoré sú vážne ovplyvnené klimatickými zmenami, budete sa pozerať na deti, ktoré hladujú pre neúrodu spôsobenú devastáciou životného prostredia. V novej kapitole Monika Nová píše o našej ekologickej zodpovednosti na projekte. Kapitolu o bezpečnosti sme rozšírili o konkrétne príbehy lekárov a logistov z našich projektov a
opisujeme v nej nepríjemné bezpečnostné incidenty, ktoré sa nám stali. Dozviete sa aj o našich najlepších skrýšach na peniaze. Samostatnú novú kapitolu sme venovali výmene posádok na projekte a príprave svojho
nástupcu. Koľko má trvať odovzdanie agendy a čo všetko by ste si mali povedať? V závere knihy sa dočítate, ako informovať verejnosť o svojom pôsobení na projekte a ako zaujať novinárov svojím príbehom z druhého
konca sveta.

Je jedno, či ste študent, ekonóm, programátor alebo robotník. Ak to máte správne usporiadané v hlave, na projekte budete skvelí. Želám veľa šťastia a príjemné čítanie.

Kniha o mamách v Keni, Malawi a Zimbabwe. O tom, ako sa z prostitútok, obetí domáceho násilia a ponižovaných žien stal niekto vďaka vzdelaniu a remeslu. Kvôli ich deťom, ktoré doposiaľ hladovali a nemohli chodiť do školy, už nepotrebujeme volať slovenských alebo českých dobrovoľníkov. Najlepšou humanitárnou pracovníčkou pre deti je predsa ich vlastná mama, ktorá je prvýkrát v živote schopná o svojich potomkov sa postarať.

Prvá časť monografie sa venuje ženám v Kenskom meste Eldoret, ktoré vďaka projektu Dvojfarebného sveta dostali vzdelanie v odboroch krajčírka, kaderníčka a pletiarka a tiež štart do podnikania. Zmiešaný kvantitatívno-kvalitatívny výskum odkrýva ich životy pred začatím štúdia a po skončení školy. Analýza výsledkov poukazuje na kvality, ale aj slabé stránky našej intervencie, a navrhuje zlepšenia pre ďalšie fungovanie projektu.

V druhej časti práce sa prenesieme do Malawi a Zimbabwe. V Malawi sme skúmali projekt sociálneho podnikania v meste Lilongwe, ktorý prevádzkujú Saleziáni dona Bosca. Profesionálna pekáreň slúži ako výrobňa, školiace centrum a zároveň predajňa výrobkov. Cieľom je zabezpečiť ekonomickú samostatnosť mladým ľuďom, ktorí nedokončili základné alebo stredné vzdelanie.

Akú zmenu priniesla táto aktivita cieľovej skupine?

Odpovie Monika Nová vo svojom výskume. Projekt organizácie GWAPA v Zimbabwe si dal za cieľ postaviť na nohy bývalé prostitútky, ktoré sa chcú resocializovať. Dostali možnosť zriadiť si pekárenskú dielňu a prevádzkovať ju. Výskum ukazuje, či sa týmto ženám podarilo vďaka remeslu a dielni znížiť závislosť od materiálnej a finančnej pomoci.

Profesor Vladimír Krčméry, zakladateľ Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety, ktorá v zahraničí realizuje viac ako sto rozvojových projektov, raz povedal: „Nepotrebujeme na tieto miesta chodiť celý život. Potrebujeme urobiť projekty tak, aby sme do krajín, ako je Keňa, mohli chodiť s pokojným svedomím len na dovolenku.“ V rozvojových krajinách je skutočne veľkou výzvou urobiť pre ľudí projekt, ktorý dokáže viac, ako len zaplátať dieru. Veríme, že naše intervencie k tomu smerujú.